PROBLÉMY S KRISTOM ZET

Priraďujem význam
Mužom
V ktorých vidím Krista

Mám slabosť pre poškodených
Tých, čo sa zničia pre vyšší zmysel
Alebo len pre mňa

Hej,
Je to väčšinou naopak
Depresie, chlast
No dobrý vták
To je to jediné
Nič viac
A nič menej

Môj Kristus vzal si na plecia
Pár gramov viac než sa patrí
Sám sebe čata popravčia
Zelené, zelené Tatry

Môj...
Už ho nenazývam menom
Skončil to, nech neskončíme dvaja

Spasiteľ so spasiteľským komplexom
Ty a ja = ilúzia raja

Kráčam si opäť ulicou
Prvý máj, nohy bosé
Tu ďalší, problém s políciou
Sandálky, pije rosé

A nemôžem si pomôcť...




GENERÁCIA BEZ UJMY

Nepomer
Čo od nás čakajú
A čo nám pchajú do úst
Predanie krvavej štafety
Bez slov
Bez slova odpusť

V tichosti dopadu cudzích vín
Do žíl vsiaknutý terpentín
Nie je čas plakať, odvolať sa
Ukázať prstom, kto je zradca

Sme to my

Pralesy horia
/ Hádžem fľašu /
Z prírody polia?
Veď na to kašlú!

Oni,
To tí čo sa nesnažia

Skôr než sa zahráme
„ukáž prstom“
Nebude lepšie
Spraviť gesto
Pre seba, planétu, všetkých nás?
Či poznáš inú plnú krás
Takú
Z ktorej sa veky berie
a z ktorej dlaň ti nesčervenie
od krvi?

Neverím

No a čo vy?



KONIEC CYKLU

dlho som podával prázdnu dlaň
navrával si
všetko čo mám
je v obsiahnutí
statického tepla
medzi nami
a to teplo
predsa musí stačiť

chyba

držal som v tebe pôst
a zabudol dýchať
bez zatvorených dverí
bez strachu
zo striebrenia barokových pohľadov
očí ktoré si si sňal
z tváre
ako dar pre mňa

a čo ja?
kurva!
snažím sa spomenúť
nájsť sa a prekopať ako zlatá žila
spustiť od nuly
binárny kód šťastia
reštartovať hardvér

na konci cyklu
skrížený s Ikarosom
padám so zviazanými rukami
v retiaziach mi fosforeskujú
vädnúce kusy mäsa
ale predsa
som sa vybral letieť ďalej
na juh

tam kde neprestávaš žiariť


Dominik Štrbo (@trnavsky_poeta)