Jón Kalman Stefánsson: Príbeh o Áste


Jón Kalman Stéfansson opäť rafinovane predostiera všedné súčasti života, o ktorých bežne nepremýšľame.                      
                                                                                                                   

Už názov knihy naznačuje obsah románu, no príbeh o Áste nie je len životným príbehom jednej postavy. Ako sám autor píše: „Dá sa rozpovedať príbeh jedného človeka bez toho, aby sme sa čo i len dotkli života okolo neho, vzduchu, čo podopiera nebo?“ Do centra rozprávania tak autor stavia aj Ástinho otca Sigvaldiho, jeho komplikovaný vzťah s Ástinou matkou Helgou, pestúnku a v neposlednom rade dvetisíc ročného chlapca z Biblie Jósefa. To všetko ukotvené v reáliách studeného Islandu, prepletené láskou a zamysleniami o kontrastoch života a smrti, prelínaní dobra a zla a súvislostiach medzi šťastím a bohatstvom.

Ásta aj autor dobre vedia, že sa v živote nedá žiť bez toho, aby sa človek niečím neprevinil. „Clivota. Výčitky svedomia. Pocit viny. Traja strelci, ktorí sa vždy presne trafia priamo do srdca.“ A presne to sužuje Ástu, keď sa voči nej postavy previňujú najmä neférovým porovnávaním s jej matkou, čím do nej vlievajú fľaše plné pochybností. Autor Ástu predostiera aj v iných rovinách, ako sám tvrdí: „Každý človek je šesťstrunový nástroj a jedna z Ástiných strún sa volala žiaľ. Medzi ostatnými strunami však boli aj nadšenie a zvedavosť.“                                                                                                                    
To, že islandský spisovateľ je skúseným rozprávačom, ukázal už vo svojich predošlých knihách. Najznámejšou je azda Letné svetlo a potom príde noc (2005), za ktorú získal Islandskú literárnu cenu. Vďaka Stefánssonovým štylistickým zručnostiam je ľahké ponoriť sa do jeho príbehov. Čitateľ po ceste vydláždenej slovami kráča hladko, stovky strán plynú závratnou rýchlosťou. V slovenčine Stefánssonovi vyšli štyri knihy, no Príbeh o Áste sa v niečom od tých predošlých odlišuje. 
Dnešný boh spotreby sa ničím nelíši od starých bohov ľudstva: vyžaduje obete. A našou prvou obeťou je zdravý rozum,“ píše Stefánsson. V novej knihe je kritickejší, drsnejší a autorsky vyspelejší. Na pozadí príbehu načrtáva problémy kapitalistickej spoločnosti, Donalda Trumpa, či iné ľudské slabosti, a to všetko s dávkou pochopenia a ľahkosti. 

Okrem štylistickej dokonalosti, autorova výnimočnosť spočíva aj v majstrovskom vykreslení abstraktných pojmov, ktoré vyslovuje tak, aby z nich nezostali len frázy a čitateľ nahliadol do hlbín autorovho uvažovania. Nebojí sa emócií a vzbudí vo vás aj tie, o ktorých ste neušili, že existujú a že ich dokážete cítiť. A to je oslobodzujúce.

Lucia Brozmannová

Haruki Murakami: Komturova smrt

Japonský spisovateľ Haruki Murakami sa v posledných rokoch teší obrovskej popularite. Jeho knihy sa stali populárnymi nielen v Japonsku, kde na jeho novinky stoja ľudia dlhé rady v polnočných predpredajoch, ale aj vo svete. Tento 71-ročný autor si svojou schopnosťou vytvoriť atmosféru, v ktorej čitateľ zabudne na všetko okolo neho a naplno sa ponorí do čítania, jednoducho opantal ľudí po celom svete. Jeho zápletky sú navyše veľmi zaujímavé a jednoduché na porozumenie. Napriek tomu ostávajú jeho slová a príbehy v mysli čitateľov aj niekoľko týždňov po dočítaní.

Komturova smrt je jedna z najnovších kníh, ktoré z pera tohto japonského spisovateľa vyšli v našich končinách. So svojimi 736 stranami sa Komturova smrt radí medzi jedny z jeho najdlhších kníh. A o čom vlastne je?

Jej príbeh nás zavedie do Japonska, kde si svoj pokojný život žije bezmenný maliar živiaci sa portrétovaním ľudí. V jednu chvíľu sa však jeho život začne rozpadať ako domček z karát. Žena mu oznámi, že sa zamilovala do niekoho iného a on po niekoľkých rokoch manželstva za sebou zatvára dvere na byte a odchádza, netušiac, že práve to na pohľad obyčajné zavretie dverí je začiatok celého sledu zvláštnych udalostí. Keďže sa ocitne na ulici a nemá kam ísť, rozhodne sa prijať ponuku svojho priateľa a nasťahuje sa do jeho malého domčeka vysoko v horách, kde predtým býval slávny japonský maliar. Opustený nielen manželkou, ale aj inšpiráciou, sa snaží opäť nájsť svoje ja. Sem tam sa preto vyspí s nejakou svojou študentkou maľby, namaľuje nejaký obraz, popočúva operu a s pohárikom whisky si niečo uvarí. Lenže s príchodom obrazu a tajomného muža z vily oproti vyvstanú otázky, na ktoré musí náš maliar nájsť odpovede.

Vraví sa, že na svete sú tri druhy ľudí. Tí, čo Murakamiho milujú, tí, čo ho nenávidia a tí, čo jeho prácu nepoznajú. Ja som jeho kúzlu prepadla už od prvej prečítanej knihy. Opantal ma jeho zasnívaný štýl písania a aj hra s realitou. Murakami sa totiž často pohybuje na hranici medzi tým, čo je skutočné a čo už nie. Stavia svojich hrdinov do situácii, kedy musia čeliť svojim vnútorným svetom alebo tým vonkajším. A práve to ma na ňom tak baví.

V Komturovej smrti sa čitateľ, ktorý prečítal viac jeho prác, môže stretnúť s mnohými vecami, na ktoré narazil už predtým. Napriek tomu sa táto kniha od ostatných odlišuje. Je výnimočná nielen svojou dĺžkou, ale aj štýlom, akým bola napísaná. Tempo v nej je naozaj veľmi pomalé, no nie štýlom, že sa príbeh vlečie a nič sa v ňom nedeje. Je to skôr pomalosť, ktorá nás akosi upokojí a dovolí nám si pri čítaní oddýchnuť a zabudnúť na svet okolo nás. Hlavný hrdina, ktorý zároveň rozpráva svoj príbeh, pôsobí miestami až mechanickým dojmom. Do svojho rozprávania nevkladá prílišné emócie a skôr si drží odstup, akoby sa na celý svoj život díval z prechádzajúceho vlaku. Napriek tomu je Murakamiho jazyk nádherne bohatý a jeho text priam rozkvitá. Dozvieme sa v ňom mnohé zaujímavé informácie nielen z japonskej umeleckej scény, ale aj z histórie tejto krajiny.

Komturovu smrt radím medzi najlepšie knihy, aké som kedy čítala. Ak rozmýšľate, či si túto knihu kúpiť alebo nie, tak si rozhodne prečítajte nejaké predchádzajúce diela, ktoré Murakami napísal, a ak vás jeho štýl osloví, tak potom smelo do čítania.

Klára Harajdová

George Orwell: Zvieracia farma

Mnohí Georga Orwella poznajú vďaka knihe 1984, ktorá sa stala svetovým fenoménom. Je škoda, že jeho ostatné knihy už tak veľa ľudí nepozná, pretože sú rovnako fascinujúce. Zvieracia farma ani nie je oveľa odlišnejšia – taktiež sa zameriava na politiku, ibaže v tomto prípade ide aj o satiru. Kniha je krátučká, ale zato je to poriadna jazda, ktorú by ste si nemali nechať ujsť.


Zvieracia farma sa nachádza v povinnom čítaní, kde som ju objavila aj ja. Nebolo nás však veľa, ktorí by sme ju aj reálne prečítali, a hoci nás bolo pomenej, každý mal iný názor a iný pohľad na to, o čom vlastne kniha bola, čo znázorňovala. Je to však vskutku jednoduché.

Orwell sa snažil vyobraziť situáciu v Rusku od cárizmu po Februárovú revolúciu až po život v Sovietskom zväze, a zároveň tak ukazoval na systém, ktorý tam vládol, a kritizoval ho. Kniha sa však stala v konečnom dôsledku len akousi "rozprávkou" o zvieratách, ktoré priniesli na svoju farmu revolúciu a onedlho to valná väčšina z nich aj oľutovala. Pretože čitateľ zakrátko pochopí, že človek a prasa od seba predsa nemá až tak ďaleko.

Kniha je stelesnením ľudskej hlúposti a prefíkanosti. Odkazuje na skutočné udalosti, na prevraty. A práve preto má človeku veľa, čo ponúknuť.

Roxana Snøv